Názory

Bratislavský Gay Pride 2010.

(máj 2010 – publikované na Facebooku)

Po výzvach mojich známych a po diskusiách, ktorých som sa zúčastnil na rôznych fórach, som sa rozhodol vyjadrit k tomu, prečo sa nezúčastním 22. maja 2010 na Gay Pride v Bratislave. Svoje stanovisko som formuloval so všetkou vážnosťou, ktorú si táto téma vyžaduje. Som gay, som pravičiar, klasický liberál, nemám rád pokrútené herečky-buzny, som obyčajný chlap po tridsiatke, ktorý si nenárokuje žiadny mandát hovoriť v mene niekoho.

Poďme teda k veci, O čom je Bratislavský Gay Pride?? A prosím, len mi nehovorte tú dookola zaužívanú frázu o "rozmanitosti, inejkosti a pluralite" lebo je to len mediálna floskula! V gej komunite sa pohybujem už 15rokov vo svojich názoroch môžem vychádzať zo životných skúsenností, z rozhovorov s gejmi a diskusií, ktoré vediem denne ci uz osobne alebo prostredníctvom netu. Skromne môžem povedať že okruh ľudí, s ktorými komunikujem sa pohybuje cca okolo 300 ľudí. Na rozdiel od iných nedovolím si tvrdiť, že môžem hovoriť za gej komunitu. Môžem hovoriť tak maximálne za seba, a ako tak reflektovať názory, s ktorými som sa stretol. Takže k čomu som došiel??

1. Homoloz v mediálnom priestore.

Niet snáď vyhlásenia, ktoré sa ocitá v médiách z prostredia „profigej organizacií“, ktoré by nezačínalo obľúbenou vetou o tom, ako su gejovia na Slovensku stále diskriminovaní, ich práva sú porušované, a že Slovensko je akási zaostalá krajina, zotrvávajúca na akýchsi zvláštnych bigotných tradíciách. Ako argument sa uvádza, že gejovia žijúci v partnerskom vzťahu, nemôžu získat hypotéku, nemôžu po sebe dediť, či získavať informácie o zdravotnom stave o svojom partnerovi. A vraj gejovia po ničom inom netúžia len po registrovanom partnerstve. Dovolím si tvrdiť, že je to mediálna homoloz, ktorá sa tu opakuje už roky, a ktorou sa valcuje mediálny priestor bez toho, aby zazneli skutočné argumenty. Pritom je ďaleko jednoduchšie získať hypotéku ak ste dvaja gejovia žijúci v neformálnom zväzku ako keď ste mladá rodina s dvoma malými deťmi. Práva k nehnutelnosti sa dajú vyriešit zápisom do listu vlstníctva, vecným bremenom, či trvalým pobytom na spoločnej nehnutelnosti, po dalšie máme tu Občiansky zákonník, ktorý pozná Inštitút závätnej slobody, generálnej plnej moci. Jednoducho, súčasný právny stav dáva mnoho nástrojov ako riešiť svoje reálne životné problémy v partnerskom živote dvoch gejov. Mnoho gejov ich má poriešené. Lebo tieto veci sú o osobnej zodpovednosti. Nie som zástancom menenia zákonov len preto že je to akosi okamžikovo zaujímavé alebo výhodné a na základe motívov, ktoré sú číro populistické resp. marketingové. Domnievam sa, že ak by malo prichádzať k zmene zákonov, tak len potom, čo sa vyčerpajú všetky právne inštitúty na riešenie nejakého problému. Inými slovami pokiaľ tu nebude nejaká judikatúra súdu, ktorá by flagrantným spôsobom porušila práva niekoho alebo judikatúra, ktorá by uznala, že páva niekoho boli porušené, tak dovtedy nebude možné hovoriť o reálnej diskriminácii. Ja viem, že toto pre profigejov nie je zaujimavé, že to si vyžaduje skutočný záujem a skutočnú pomoc reálnym gejom. A o to profigejom nikdy nešlo. Im ide len o mediálnu prezentáciu - reálnymi gejmi vždy pohŕdali, pretože profigejovia sú elita!

2. Registrované  partnerstvo for ever!

Akoby všetci gejovia boli priam posadnutí registrovaným partnerstvom a nechceli nič iné. Registrované partnerstvo sa pritom používa ako baranidlo do médií. Samozrejme, že v gej komunite na Slovensku, v otázke registrovaného partnerstva nepanuje zhoda a dokonca si skromne dovolím tvrdiť, že väčšina gejov ho pokladá za nezmysel. Lenže, to nebráni profigejom aby neustále valcovali s touto požiadavkou mediálny priestor. Legitimita ich mandátu na niečo takéto ich netrápi. Veď oni sú elita, oni vedia čo gejovia potrebujú. My ho presadíme aj keď ho nechcete!

Skromne si dovolim tvrdiť, ze väčšina gajov je konštitučne založených liberálne, či občiansko-konzervatívne. Prečo?? Lebo človek, ktorý sa musí vyrovnávať sám so sebou, so svetom, či Bohom, musí hladať cestu odpovedí a prijímať seba samého s pokorou, jednoducho nie je lavičiar. To však profigejom nebráni z nás politicky robiť apendix ľavicovej politiky viď Kolenič a jeho kolaborácia so Smerom alebo Fábry a jej spolupráca so Zelenými.

3. Zaostalé katolícke Slovensko versus nositelia pokroku.

Považujem sa za dieťa Novembra 89. Pre mna bol druhým národeným a je pre mna ústredným bodom môjho života. Napriek všetkým peripetiám, ktoré ma v živote stretli sa pokladám za šťastného človeka. Mal som tú možnosť stretnúť úžastných mužov ako sú Peter Zajac, Ján Langoš, František Šebej, Fedor Gál, František Mikloško či Ján Čarnogurský. Mužov, ktorí sa nezohli vo svojom živote, mužov, ktorí dokázali riskovať seba samých v mene svojho presvedčenia, jednoducho štátnikov, namiesto marketingových politických sráčov, ktorí sa tu vynárajú a odchádzajú ako na bežiacom páse vo fabrike.

Vždy keď mi niekto rozpráva o nezadržateľnom pokroku, o nevyhnutnosti toku dejín či o tom, ako staré bude zmietnuté a nastane nový šťastnejší úsvit dejín, spozorniem. November 89 je dôkazom, že marxistické videnie sveta sa zrútilo ako domček z karát, preto November 89 je určujúcim polarizátorom – medzníkom, ktrorý nás rozdeľuje. Pravdou však je aj to, že vírus marxizmu-leninizmu nám spermutoval do nových podôb. Aj keď hlavná báza týchto vírusov je základná či už sa halí do ruských rečí o sociálnom state, rodovej rovnosti, profigejlobingu alebo boja proti klimatickým zmenám.

Príbeh Slovenska posledných 20 rokov je príbehom, ktorý nemá obdoby a nemožno ho s ničím porovnať. Jednoducho je ľahké urobiť zo slobodnej spoločnosti neslobodnú, no urobiť z neslobodnej slobodnú, to je dlhá šachová partia a obávam sa, že ani tých povestných 40 rokov na púšti nám nebude stačit. Nie je to však dôvod vzdania sa svojho Sna o krajine. Ten sen je v každom z nás, tých, čo sme si všimli November 89.

Dnes nejde len o charakter Slovenska, ale aj o to, či prežije to, čomu hovoríme západný civilizačný okruh. Západ dnes umiera. Umiera politicky aj fyzicky a najmä hodnotovo. Klasické liberálne hodnoty, to sú dnes myšlienky, na ktoré si nik nespomenie. A tí, čo sa snažia aspoň trochu vzdorovať tomu podivnému prívalu neslobody, ktorý sa na nás valí z inštitúcií Európskej únie, sú označovaní za miestnych bláznov a dinosaurov, odsúdenúch na vyhynutie. Viď. napríklad nenávisť voči Václavovi Klausovi.

Ak chceme aby Západ prežil, potrebujeme uzavriet dohodu, prímerie a skončiť kultúrnu vojnu. My gejovia nebudeme presadzovať Registrované partnerstvá a vy tradiční konzervatívci nám zaručíte individuálne práva v rámci klasicko-liberálnych hodnôt. Potom my gejovia opäť vykážeme sexualitu do súkromnoprávnej sféry a vy tradiční konzervatívci sa zaručíte, že táto sféra bude pre vás tabu.

Prečo sa teda nezúčastním 22. mája 2010 na Gay Pride v Bratislave?? Pretože vidím, že dnes tu ide o viac ako si dokážeme predstaviť. Pretože ak chcem hrdé a sebavedomé Slovensko, kde si naše spory budeme vybojovávať sami bez vonkajších tlakov, ak chcem, aby prežil Západ, tak ako ho poznali ešte moji rodičia a bol pre nich symbolom Slobody, musím sa sám obmedziť, krotiť a pracovať na inom koncepte, ktorý umožní prežiť spoločne nám gejom aj tradičným konzervatívcom. Pretože ak ho nenájdeme, tak sa jedného dňa možeme prebudiť my gejovia zo zadkom na kole a katolíci opät v katakombách.

Peter Králik

(autor spolupracoval s Ganymedesom v r. 2000 – 2001, keď vzniklo prvé neformálne zoskupenie LGBT organizácií na Slovensku pod názvom Iniciatíva Inakosť).