Čo žiadajú homosexuáli na Slovensku?

04.04.2011 16:02

Žiadajú homosexuáli od našej spoločnosti až tak veľa tým, že chcú registrované partnerstvo? Nás- ako bežných občanov, či už veriacich alebo ateistov, ako nás to ovplyvní?

Na Slovensku je táto téma stále dookola o tom istom. O tom, že homosexuálne páry nemožno stavať na rovnakú úroveň ako heterosexuálne, o tom, že homosexuálne páry nie sú kompetentné vychovávať deti a keby boli tak by im to príroda umožnila sama, o tom, že je to celé neprirodzené a podobne.

Veľa ľudí vraví, že rovnakopohlavné páry su menejcenné ako tie heterosexuálne. Pýtam sa prečo? V čom sú horší ako klasický pár? Je pravdou, že nemôžu plodiť deti. To však nemôže aj mnoho heterosexuálnych párov, sú snáď preto menejcenní?

Na úvod si treba upresniť, o čo v skutočnosti v registrovanom partnerstve ide a kto oň vlastne bojuje.

Registrované partnerstvo je právny zväzok medzi osobami rovnakého pohlavia, ktorý im zjednoduší ich každodenný život. Pre ilustráciu pár konkrétnych prípadov.

Sú partneri, ktorí spolu žijú, pracujú, sú bežnými občanmi tohto štátu ako ktokoľvek iný. Majú záujem požiadať o hypotéku na dom. Pri takýchto žiadostiach je jedným z hlavných parametrov to, či je žiadateľ sám alebo ženatý/vydatá. Samozrejme, že aj vzhľadom na to, ak by títo partneri spolu žili, nebolo by to hodnoverné a tak by boli teda znevýhodnení oproti iným a v konečnom dôsledku by nemuseli hypotéku vôbec dostať.

Pokračujme. Pri ceste z práce ma jeden z nich autonehodu, kvôli ktorej musí byť hospitalizovaný. Každý z nás si vie predstaviť takúto situáciu a ako by asi reagoval, keby sa stalo niečo podobne jemu. Sadol by do auta a išiel do nemocnice s búšiacim srdcom a v nádeji, že mu lekár povie, že jeho partnerovi, či partnerke sa nič vážne nestalo. Lenže v našom ilustrovanom prípade to tak nie je. A to z jednoduchého dôvodu, partner nie je rodinný člen a tak má teda smolu. Lekár mu nemôže povedať v akom zdravotnom stave sa nachádza jeho polovička.

Zájdime s naším príbehom ešte ďalej. Možno to vyznie trochu morbídne, ale patrí to ku každodennému životu a denne zahynie na cestách niekoľko ľudí. Povedzme, že sa to stalo aj v tomto prípade. Tragické, nepredstaviteľné pre každého z nás. Niečo, čo nás zasiahne veľmi hlboko. Nikto z nás by nebol schopný v takomto stave komunikovať s okolím, čokoľvek robiť, nie to ešte ísť do práce. Preto existuje legislatívna norma, podľa ktorej má každý nárok na dva dni voľna na zariadenie veci spojených s pohrebom a podobne. V našom ilustrovanom prípade však nie. Zostáva len požiadať o dovolenku, ktorá nemusí byť udelená.

Povedzme, že hrdinovia nášho príbehu počas svojho spoločného spolužitia nadobudli spoločný majetok ako to normálne býva. Kúpili si byt, zariadili si ho, kúpili si auto,... Po smrti jedného z nich nastáva dedičsko-právne vysporiadanie. Určite väčšina z nás nemyslí v našom produktívnom veku na to, aby zašla k notárovi spísať testament. V podstate to ani nie je potrebné, pretože v prípade nášho úmrtia dedí v 1.kroku manžel/manželka. V našom príbehu je to však opäť všetko skomplikované.

Aby sme to zhrnuli. Registrované partnerstvo chce uľahčiť život normálnym ľuďom. Dať im pocit, že žijú v zväzku, ktorý spoločnosť akceptuje. Že sú si rovní s ostatnými heterosexuálnymi pármi pred pani v banke, ktorá rozhoduje o pridelení hypotéky, pred lekárom v nemocnici, pred notárom, ...

Registrované partnerstvo nehovorí nič o adopciách detí homosexuálmi, o svadbách homosexuálov, len o základných právach každého človeka.

Preto sa opäť pýtam, žiadajú homosexuáli od spoločnosti naozaj až tak veľa? Sme až tak netolerantný národ, že nedokážeme pripustiť, aby ľudia, ktorí sa takouto doslova nepodstatnou vecou líšia od väčšiny, mali popierané základné práva? Skúsme si položiť túto otázku pri najbližšej situácii, keby budeme vidieť v televízii alebo čítať v novinách príspevok o homosexuálnej menšine.

, 

Čítajte viac: http://korencak.blog.sme.sk/c/261318/Co-ziadaju-homosexuali-na-Slovensku.html#ixzz1Ia0dqfMw 

 

 

 

 

 

 

Späť